Životné jubileá nám pripomínajú veľký kus cesty, ktorý máme za sebou a rovnako sú prísľubom našej svetlej budúcnosti spojenej s uskutočnením doposiaľ nesplnených snov. Významné jubileum, 60-te „okrúhliny“ v tomto roku oslavuje známy rodák zo Zlatých Moraviec so zvučným menom Prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., Litt.D. Vychádzajúc z tejto príležitosti usporiadal 29. októbra miestny odbor Matice slovenskej v Zlatých Moravciach v spolupráci s knižnicou a v naviazaní na Ľudovíta Chládeka stretnutie priateľov nesúce názov „Nad knihou života“.
Hosťa a prítomných, vrátane MVDr. Marty Balážovej, zástupkyne primátora mesta Zlaté Moravce, na stretnutí privítala vedúca knižnice Anna Šútorová. Popoludním stráveným v príjemnej spoločnosti sprevádzala Ing. Marta Eckhardtová, ktorá nás previedla životom, úspechmi a zákutiami tvorby tohto významného autora.
Pri nahliadnutí do osobnej minulosti básnika si osviežime spomienky na významnú udalosť odhalenia Pamätnej tabule židovským spoluobčanom, konanej 24. januára 2014. V tento deň získal za svoju bohatú činnosť pán Leikert, narodený v októbri 1955, najvyššie ocenenie – „Čestný občan mesta Zlaté Moravce“. Jeho životopis je v skutku pestrý – základnú školu navštevoval v Zlatých Moravciach, maturoval na Strednej ekonomickej škole v Nitre, vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Dozvedeli sme sa, že dve funkčné obdobia bol predsedom najväčšieho spisovateľského zoskupenia na Slovensku – Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. V súčasnosti je predsedom Klubu spisovateľov literatúry faktu na Slovensku a predsedom kulturologickej spoločnosti. Pracoval vo viacerých redakciách, v Kancelárii prezidenta SR, bol hovorcom a neskôr osobným poradcom prezidenta. Niekoľko rokov pracuje ako vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Aktuálne pôsobí ako dekan Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.
Pán Leikert je osobnosť bohatá na poznatky a skúsenosti. Veľmi blízka mu je literatúra faktu a poézia, písaniu ktorých sa aktívne, dôsledne, no hlavne úspešne, venuje. Žije a tvorí v Bratislave. Doma a v zahraničí získal viacero literárnych cien. Ohurujúci je počet kníh, ktoré mu vyšli, je ich viac ako 60. „Na papier kladie nielen otázky o podstate života a smrti, ale aj odpovede rezonujúce presvedčivou filozofiou a svojským nadhľadom. Pritom bravúrne narába s básnickou skratkou a dokáže tvoriť osobité metafory, ktoré dodávajú myšlienkam originalitu a ešte väčšmi podčiarkujú ich hĺbku,“ uviedla Marta Eckhardtová. „Literalizuje dejiny, čím ich sprístupňuje najmä tým, ktorí neboli ich účastníkmi ani z hľadiska osobného, ani v kontexte kultúrneho, historického a iného času. Do príbehu histórie vkladá vierohodné príbehy a dáva im vnútornú dimenziu. Hoci začínal poéziou, jeho prvými dielami sú knihy z oblasti literatúry faktu,“ oboznamovala prítomných ďalej o podstate jeho umeleckej činnosti. Knižné rozhovory so známymi osobnosťami sú druhou doménou jeho literatúry faktu. Napísaniu kníh predchádza študovanie archívnych materiálov a vlastný výskum. S radosťou a entuziazmom organizuje mnoho kultúrnych podujatí.
Štvrtkové stretnutie bolo obohatené o prednes pútavých ukážok z jeho tvorby v prevedení Anny Kiššovej, Barbory Remenárovej a Dávida Makáňa. Všetci rovnako pookriali pri podmanivom speve Soni Meňhertovej a Mgr. Zuzany Hudecovej, ktoré na klavíri sprevádzala Ľubica Lastovicová zo Základnej umeleckej školy. Veľké množstvo informácií u každého spelo k poskladaniu si jednotlivých čriepok do komplexného obrazu zachytávajúceho skutočnú osobnosť nášho rodáka.
Vzácny hosť prejavil radosť zo stretnutia a s úsmevom na tvári spomenul, že knižnicu, síce v iných priestoroch, navštevoval už ako chlapec, zároveň sa priznal, že knižky niekedy vracal aj oneskorene, pričom sa nevyhol ani pokutám. Podľa neho má pri dnešných technických výdobytkoch doby kniha svoje čaro, šušťanie papiera, počuť ju padať z nočného stolíka alebo precitnúť v tom, ako nás potom, čo pri čítaní zaspíme, počas spánku tlačí, je čosi neopísateľné. Je vďačný za ovplyvňovanie ľuďmi, ktorých v živote stretol, boli úžasní aj v tomto meste a veľa mu dali, zároveň povedal, že rovnako cez seba a svoju tvorbu môže zasa on ovplyvniť iných.
Zo svojho rodinného a súkromného zákulisia prezradil, že rodinná vetva je po otcovej strane zakorenená v Banskej Štiavnici a v Rakúsku, mamičkina v Tesárskych Mlyňanoch. Od každého niečo zdedil, z otcovej strany vzťah k umeniu, estetiku a z maminej vzťah k pôde, slnku, vetru, vode. V Tesárskych Mlyňanoch dodnes trávi veľa času, hlavne v období sviatkov, kde napísal aj veľa kníh.
Pri odhaľovaní svojho života prezradil, že v umeleckej tvorbe ho ovplyvňovali práve ľudia, ktorí v Zlatých Moravciach a okolí umelecky tvorili a pôsobili. Niektorí z nich sa zúčastnili aj stretnutia (PhDr. Miroslav Pius, Ing. Ľubomír Olach, PaedDr. Ondrej Valach, Marián Tomajko).
Ľudská zvedavosť je prirodzená rovnako ako záujem o nové informácie a tak sa dostatočný priestor vytvoril otázkam kladeným od prítomných k autorovi, pričom každý dostal uspokojivú odpoveď. Pri rozprávaní poodhalil a spomenul súvislosti spojené s vychádzajúcou básnickou zbierkou Pavučina bytia a pripravovanou knihou plnou jeho príhovorov a prejavov.
Pokiaľ chcete spoznať podrobnejšie Jozefa Leikerta, zistiť kým je a objaviť, čo sa ukrýva v zákutiach jeho duše, pohrúžte sa do čítania jeho tvorby, v nej totiž s istotou necháva veľký kus seba a tým napovie o čosi viac.
V rámci záverečného poďakovania za jeho návštevu prijal množstvo osobných gratulácií a darčekov, medzi gratulantmi boli aj Marta Balážová, Simona Holubová, Klaudia Ivanovičová a iní jeho priatelia, známi a rodinní príslušníci. Nechýbalo ani rozkrájanie krásnej torty, prípitok a občerstvenie. Stretnutie sa potom nieslo v duchu príjemnej atmosféry pri voľných rozhovoroch.
Dodatočne mu aj za všetkých Zlatomoravčanov želáme veľa zdravia, elánu a tvorivých síl.
Spracovala M. Petrovičová
